Ruský a nemecký minister zahraničia rokovali v OSN prvýkrát od februára 2022

Prvé stretnutie od invázie

Šlo o prvé stretnutie šéfov diplomacií oboch krajín od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Naposledy sa ruský minister zahraničia stretol s nemeckou ministerkou zahraničných vecí v januári 2022, keď v Moskve rokoval s Annalenou Baerbockovou. Po napadnutí Ukrajiny ruskou armádou vo februári 2022 zaviedli krajiny EÚ voči Rusku rad sankcií a pomáhajú Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii.

Tlak na vzťahy: Útok v Lipsku

V posledných týždňoch sa vzťahy medzi Berlínom a Moskvou výrazne zhoršili, potom, čo Nemecko 1. septembra obvinilo Rusko zo zodpovednosti za augustový hybridný útok na východonemecké letisko Lipsko/Halle. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt začiatkom tohto mesiaca vyhlásil, že Rusko je zodpovedné za špionážne a sabotážne akcie po celej Európe, vrátane útoku v Lipsku zo 4. augusta.

Prečítajte si tiež

Dron s trhavinou na letisku v Lipsku: Vodič autobusu ho zneškodnil kopnutím.

​Vtedy zamestnanec letiska Lipsko/Halle objavil dron v blízkosti ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov. Neskôr sa ukázalo, že bezpilotné lietadlo nieslo výbušninu, no rozbuška bola zrejme chybná. Podľa Dobrindta poverili ruské štátne orgány vykonaním tohto hybridného útoku takzvaných low level agentov. Moskva obvinenia odmietla.

Diplomatické dôsledky

V reakcii na incident z letiska Nemecko okrem iného rozhodlo o uzavretí ruského generálneho konzulátu v Bonne a vypovedaní zmluvy kultúrnemu inštitútu Ruský dom v Berlíne. Rusko v odvete nariadilo uzavrieť nemecký generálny konzulát v Petrohrade a Goetheho inštitúty v Rusku.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ruské drony na Paríž či Madrid? Varovanie sa musí brať vážne, hovorí generál

​Za zatvorenými dverami: Výzva na deeskaláciu

Samotné rokovanie Lavrova s Wadephulom sa odohralo za zatvorenými dverami. Trvalo približne 20 minút a ministri si na záver podali ruky, uviedla agentúra DPA. S odkazom na zdroj z nemeckej delegácie tiež uviedla, že Wadephul vyzval Rusko na deeskaláciu a zdôraznil, že incidenty, ako bol pokus o útok v Lipsku na začiatku augusta či iné hybridné útoky, zaťažujú nemecko-ruské vzťahy. Zároveň však dodal, že tieto udalosti nezabránia Nemecku v tom, aby aj naďalej podporovalo Ukrajinu.

Wadephul tiež jasne uviedol, že návrat ku konštruktívnym vzťahom medzi Moskvou a Berlínom je možný, ak ruské vedenie preukáže ochotu ukončiť vojnu proti Ukrajine a bude spolupracovať na obnove trvalého mieru v Európe.

Kto spravil prvý krok?

Pokiaľ ide o iniciátora stretnutia, objavili sa rozporné informácie. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová podľa agentúry TASS uviedla, že iniciátorom bola nemecká strana. Podľa DPA sa však následne v kuloároch OSN objavila odlišná verzia. Podľa nej Lavrov prostredníctvom tretích krajín signalizoval nemeckej strane ochotu k jednaniu a nemecká strana na tento podnet zareagovala.

Intenzívny dialóg bez zásadného prielomu

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul označil rozhovory s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom za "intenzívne". Pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF však potvrdil, že "v zásadných bodoch sme nedospeli k zhode." Nemecká strana podľa Wadephula ponúkla Rusku cestu k deeskalácii, obzvlášť v súvislosti so situáciou na Ukrajine, no tento návrh "zatiaľ nenašiel pozitívnu odozvu."

Wadephul jasne vyjadril nemecký nesúhlas s udalosťami ako bol incident s dronom na letisku Lipsko/Halle, ktorý Berlín pripisuje Rusku. Nemecko vníma takýto čin ako neprijateľnú eskaláciu. "Dokážeme sa brániť, vieme úder opätovať a aj to urobíme," vyhlásil nemecký minister, pričom Moskva zodpovednosť za incident odmieta.

Prečo sa stretnutie uskutočnilo?

K dôvodom stretnutia, ktoré mnohí označovali za prekvapivé vzhľadom na napäté vzťahy, Wadephul uviedol, že ho k priamemu dialógu s Ruskom nabádali mnohí kolegovia z iných krajín. Poukazovali na potrebu opätovného začatia priamej komunikácie "v určitom momente". Nemecko si taktiež neželá prenechať všetku komunikáciu s Moskvou výhradne Spojeným štátom, pripomínajúc, že dialóg existoval aj počas studenej vojny. Wadephul považoval za správne pokúsiť sa v súčasnej situácii vytvoriť prvý priestor na vzájomný kontakt.

Budúcnosť ďalších rozhovorov podľa nemeckého ministra "vo veľkej miere závisí od Moskvy". "Ak bude Rusko pripravené konštruktívne rokovať a predovšetkým, ak bude ochotné skončiť s vojnou proti Ukrajine, určite bude možné rokovať," zdôraznil. Zároveň Wadephul potvrdil platnosť zásady, že o Ukrajine sa nemá rokovať bez účasti samotných Ukrajincov. "Nerokujem v mene Ukrajiny; to si robia samotní Ukrajinci. Vyzývam Rusko, aby rokovalo s Ukrajinou," doplnil.

Ako jednu z konkrétnych oblastí, v ktorej by bolo možné dosiahnuť pokrok, spomenul vývoz obilia z Ruska a najmä z Ukrajiny. Jeho pokračovanie je kľúčové nielen pre obe krajiny, ale predovšetkým pre krajiny globálneho Juhu. "Ak nebude vývoz obilia, príde hlad, najmä na globálnom Juhu. A tomu treba zabrániť," uviedol Wadephul, pričom ako príklad uviedol Egypt, ktorý získava približne tretinu dodávok obilia z Ukrajiny.

Lavrov: „Nič nové“ a kritika Západu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na svojej tlačovej konferencii prezentoval odlišný pohľad na výsledok stretnutia. Z vyjadrení svojho nemeckého náprotivka sa podľa neho nedozvedel "nič nové," keďže Wadephul len "presne opakoval to, čo nemeckí predstavitelia oficiálne a verejne hovoria každý deň."

V súvislosti s rokovaniami o Ukrajine Lavrov odmietol tvrdenie, že Moskva trpí nedostatkom dôvery. Naopak, podľa neho je potrebné, aby druhá strana dokázala svoju schopnosť uzatvárať dohody a že jej možno dôverovať. Kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho spolupracovníkov, ktorých podľa neho plne kontroluje Západ. "Západ je, ak posudzujeme príspevok Európy k úsiliu o vyriešenie ukrajinskej krízy, úplne neschopný dosahovať dohody," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Podľa správ agentúry DPA Lavrov taktiež tvrdil, že Nemecko požiadalo o stretnutie v predchádzajúci deň "v poslednej minúte". Počas rozhovoru vraj nadobudol dojem, že v pozadí rezonuje podtext "prišiel som za vami, ráčil som sa s vami stretnúť." Tiež údajne nadobudol pocit, že Wadephul očakával od Ruska výmenou za samotný dialóg ústupky v otázke Ukrajiny a lodnej dopravy v Čiernom mori.

Napriek priamemu kontaktu v New Yorku tak zostali pozície oboch strán hlboko rozdelené, čo naznačuje, že k zásadnému pokroku v otázke ukončenia konfliktu je cesta ešte dlhá.