Slovensko ako jediná krajina EÚ nepodporila iniciatívu na návrat deportovaných ukrajinských detí
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Slovensko sa stalo jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nepripojila ku kľúčovej medzinárodnej iniciatíve zameranej na návrat násilne deportovaných ukrajinských detí z Ruska. Opozičná SaS tento krok slovenskej diplomacie ostro kritizuje a označuje ho za zlyhanie a medzinárodnú hanbu, pričom pripomína, že ide o zločin proti ľudskosti.
Archív (25.10.2024): UKRAJINSKÉ DETI UNESENÉ DO RUSKA
Minulý týždeň bol v Kanade prijatý záväzok známy ako Toronto Pledge, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť návrat ukrajinských detí násilne odvlečených z Ukrajiny do Ruska. K tomuto dokumentu sa pripojilo 26 členských štátov EÚ. Slovensko je jedinou krajinou, ktorá zostala mimo.
Zločin proti ľudskosti
„Tento dokument nie je o zbraniach, sankciách ani vojenskej pomoci. Je o deťoch, ktoré ruský štát odviedol z ich domovov, zmenil im mená a doklady a umiestnil ich do ruských rodín, aby zabudli, kým sú. OSN tento rok označila deportácie ukrajinských detí za zločin proti ľudskosti. Práve pre tieto deportácie vydal Medzinárodný trestný súd zatykač na Putina,“ zdôraznil tímlíder SaS pre zahraničné záležitosti Ivan Novotný.
Kontroverzný postoj ministra Blanára
V tejto súvislosti Novotný poukázal na rozpor v postojoch ministra zahraničných vecí, Juraja Blanára. Hoci Blanár opakovane deklaruje podporu iniciatívam založeným na faktoch a v septembri dokonca podporil vyhlásenie požadujúce návrat deportovaných detí v rámci kampane do Bezpečnostnej rady OSN, aktuálny postoj vlády je opačný.
Poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková označila rozhodnutie vlády za medzinárodnú hanbu. Upozornila, že susedné krajiny ako Česko, Poľsko a Maďarsko sa k iniciatíve pridali, zatiaľ čo Slovensko zostalo mimo. Marcinková dodala, že Juraj Blanár sa často odvoláva na medzinárodné právo, no práve únosy a deportácie ukrajinských detí patria medzi najzávažnejšie prípady riešené v súvislosti s ruským prezidentom Putinom.
Podľa jej slov vláda hovorí o politike na štyri svetové strany: „Vláda hovorí o politike na štyri svetové strany, no v takýchto citlivých otázkach vidíme, že sa prikláňa iba k Rusku. Je nevyhnutné, aby sa tento prístup zmenil a Slovensko si opäť získalo rešpekt svojich zahraničných partnerov,“ uzavrela.
Opozícia žiada vysvetlenie
V reakcii na tento vývoj SaS predložila uznesenie, ktorým chce vyzvať vládu na aktívne zapojenie Slovenska do medzinárodných iniciatív na návrat deportovaných ukrajinských detí. Zároveň adresuje ministrovi Blanárovi interpeláciu, v ktorej požaduje vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa Slovensko k iniciatíve nepripojilo.
Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ministerstvo potvrdilo, že Slovensko sa v septembri zúčastnilo na medzinárodnej konferencii v Toronte, ktorá bola zameraná na návrat zadržiavaných ukrajinských detí, civilistov a vojnových zajatcov. Slovenskú republiku na podujatí zastupovala veľvyslankyňa v Ottawe v pozícii pozorovateľa, čo podľa rezortu zodpovedalo diplomatickej úrovni väčšiny zúčastnených krajín.
Hoci Slovensko nie je formálnym členom Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí, jeho aktivity naďalej pozorne sleduje a zapája sa do relevantných rokovaní. Ministerstvo zároveň zdôraznilo dlhodobú humanitárnu pomoc, ktorú SR poskytuje ukrajinským deťom priamo na Ukrajine aj na slovenskom území. Príkladom je finančná podpora vo výške 300-tisíc eur na rekonštrukciu šiestich školských krytov v Černihivskej a Sumskej oblasti, projekty SlovakAid, organizácia rekreačných pobytov pre deti ukrajinských záchranárov, ako aj úspešná integrácia takmer 17-tisíc ukrajinských detí do slovenského vzdelávacieho systému.