Europarlament schválil rezolúciu o Slovensku. Kritizuje právny štát aj eurofondy

ŠTRASBURG / Európsky parlament v stredu (20.5.) schválil rezolúciu o stave právneho štátu a podozreniach zo zneužívania eurofondov na Slovensku. Europoslanci v nej vyzvali Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje na preverenie možného porušovania hodnôt EÚ na Slovensku a ochranu financií európskych daňových poplatníkov. Za prijatie uznesenia, ktoré nie je právne záväzné, hlasovalo 347 europoslancov, proti bolo 165 a 25 sa zdržalo hlasovania.

O čom hovorí rezolúcia?

Poslanci európskeho parlamentu v rezolúcii vyjadrujú vážne obavy zo stavu demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv na Slovensku. Zároveň vyzvali Európsku komisiu, aby preverila, či na Slovensku nehrozí vážne porušovanie hodnôt Európskej únie podľa článku 2 Zmluvy o EÚ.

Podľa europoslancov musí byť rešpektovanie princípov právneho štátu a Charty základných práv EÚ základnou podmienkou pri čerpaní eurofondov. Upozorňujú, že oslabenie nezávislosti súdnictva či kontrolných mechanizmov môže ohroziť ochranu finančných záujmov Únie.

Rezolúcia sa venuje aj fungovaniu kontrol pri využívaní eurofondov vrátane poľnohospodárskych dotácií a projektov rozvoja vidieka. Slovensko vyzýva na posilnenie kontrolných mechanizmov, dôslednejšie odhaľovanie konfliktov záujmov a efektívnejšie vymáhanie neoprávnene vyplatených financií.

Komisia má použiť všetky dostupné nástroje

Europarlament zároveň žiada Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje vrátane infringementov, auditov, pozastavenia platieb či mechanizmu podmienenosti právnym štátom. Zároveň deklaruje pripravenosť spolupracovať so slovenskými inštitúciami pri ochrane právneho štátu a finančných záujmov EÚ.

Schválený dokument kritizuje aj viaceré zmeny v slovenskej legislatíve, najmä reformu Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa europoslancov došlo k oslabeniu boja proti korupcii a hospodárskej kriminalite, a to napríklad znižovaním trestov, skracovaním premlčacích lehôt či zrušením špecializovaných protikorupčných orgánov. Obavy vyjadrujú aj v súvislosti s rozsiahlymi právomocami generálneho prokurátora, ktoré podľa nich môžu umožniť zastavovanie alebo spomaľovanie trestných konaní bez dostatočnej kontroly.

Rezolúcia sa dotýka aj zmien ústavy. Europoslanci upozorňujú, že žiadne vnútroštátne ustanovenie nemôže byť nadradené právu EÚ ani rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ či Európskeho súdu pre ľudské práva. Slovensko preto vyzývajú, aby pripravované ústavné zmeny zosúladilo s európskym právom a medzinárodnými záväzkami.

Dokument sa venuje aj ochrane oznamovateľov, mimovládnych organizácií a médií. Europarlament kritizuje snahy o oslabenie ochrany whistleblowerov, upozorňuje na tlak na občiansku spoločnosť a varuje pred zásahmi, ktoré môžu obmedzovať občiansky priestor.

Osobitnú pozornosť venujú europoslanci aj médiám. Rezolúcia upozorňuje na politické zásahy do verejnoprávnych médií, tlak na novinárov či riziko koncentrácie mediálneho vlastníctva. Zároveň zdôrazňuje potrebu dodržiavania európskeho aktu o slobode médií a ochrany redakčnej nezávislosti.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Fico, Putin a zmrazenie eurofondov. Diskusia rozdelila europoslancov

Výzva Zdechovského

Slovenský premiér Robert Fico musí bezodkladne zabezpečiť transparentné využívanie peňazí z Európskej únie, inak Slovensku hrozí zmrazenie časti európskych fondov. Takéto rázne varovanie v stredu (20.5.) adresoval slovenským predstaviteľom český europoslanec Tomáš Zdechovský, priamo zo Štrasburgu. 

Europoslanci napokon schválili rezolúciu, ktorá vyzýva Európsku komisiu, aby dôkladne posúdila stav právneho štátu na Slovensku a prijala kroky na ochranu peňazí európskych daňových poplatníkov.

Prečítajte si tiež

Europoslanec Zdechovský dostal po misii na Slovensku vyhrážky smrťou. Nebojím sa, odkázal

Rok prešiel, problémy ostávajú

Zdechovský, ktorý vlani v máji viedol delegáciu Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (CONT) na Slovensku, s cieľom preveriť využívanie európskych fondov, konštatuje, že situácia sa za uplynulý rok prakticky nezlepšila. Práve po tejto misii označil premiér Fico Zdechovského za „nájomného politického vraha“.

"Podozrenie zo zneužívania peňazí EÚ sa stupňuje, kontrolné mechanizmy neboli opravené a slovenská vláda doteraz nepreukázala, že je schopná zaručiť transparentné využívanie európskych fondov," zdôraznil český europoslanec.

V prípade, že sa stav nezmení, Európska komisia podľa Zdechovského musí zvážiť "použitie dostupných nástrojov na ochranu európskeho rozpočtu, vrátane možnosti zmrazenia časti európskych fondov Slovenska". Cieľom pripravovanej rezolúcie je vyvinúť na Slovensko politický tlak a vyslať mu jasný signál k nevyhnutným nápravným krokom.

Prečítajte si tiež

Iba v troch okresoch Slovenska sme nenašli žiadnu nezrovnalosť, uviedol Zdechovský

Po výzve na hlásenie podozrivých projektov na Slovensku bolo doručených viac ako 2000 podnetov, z ktorých približne 330 už bolo postúpených európskym inštitúciám, ako sú Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) a Európska komisia. V súčasnosti je v štádiu prešetrovania približne 200 z nich. Ako konkrétny a viditeľný príklad podozrenia zo zneužívania eurofondov Zdechovský uviedol kauzu takzvaných „haciend“, pri ktorej mali za peniaze EÚ na Slovensku vyrásť luxusné vily namiesto pôvodne plánovaných penziónov.

Nielen fondy, ale aj právny štát

Okrem hospodárenia s fondmi sa rezolúcia má zamerať aj na širšie otázky právneho štátu na Slovensku, ktoré už predtým preverovala misia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Upozorňuje sa na oslabovanie nezávislosti justície, zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov, zníženie trestov za korupciu a finančné trestné činy, či pokus o zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov. Medzi ďalšie kritizované kroky patrí politické zasahovanie do verejnoprávnych médií a tlak na nezávislých novinárov.

Prečítajte si tiež

Ekonóm: Výpadok eurofondov by spomalil rast a zvýšil nezamestnanosť

Čo na to europoslanci?

"Videli sme ako to vyzeralo s Maďarskom, tam tiež boli jasné signály, ktoré boli ignorované, pokračovalo rozkrádanie európskych peňazí," vyjadril sa europoslanec PS Martin Hojsík. "Viete, ťažko povedať, že či môžeme alebo nemôžme prísť o eurofondy, lebo to záleží na Robertovi Ficovi a jeho vláde, že či urobí dostatočné kroky a vyšle signál do komisie, že ideme chrániť lepšie tie eurofondy pred rozkrádaním, aby sme o tie eurofondy neprišli," vyjadrila sa europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

"Mám silný pocit, že vlastne jediné, čo nám v tejto rezolúcii nevyčítali, je existencia samotnej Slovenskej republiky. Inak nám vyčítali úplne všetko. Za každú cenu chcú ublížiť Slovensku, ale nejak sa im to nedarí, pretože tí, ktorí sú kompetentní, jednoducho vidia, že sú to nezmysly," tvrdí europoslanec (Hlas) Branislav Ondruš. 

Minister Blanár uznesenie odmieta

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) odmietol uznesenie. Podľa jeho slov ide len o politické hodnotenie, ktoré nemá voči Slovenskej republike právne účinky.

"Toto uznesenie obsahuje iba politické hodnotenie a nemá právne účinky voči SR. Predovšetkým však nezodpovedá realite a s jeho znením nesúhlasíme," uviedol Blanár na sociálnej sieti.

Prečítajte si tiež

„Klamú občanov aj voličov.“ Danko sa pustil do Blanára aj do Fica

Europoslancov obvinil z aktivizmu

Šéf slovenskej diplomacie označil uznesenie za ďalší dôkaz toho, že časť poslancov Európskeho parlamentu si podľa neho zamieňa európske inštitúcie za "politickú tribúnu progresívno-liberálneho aktivizmu".

Blanár zároveň zdôraznil, že slovenská vláda má na viaceré otázky odlišný pohľad než časť európskych politikov, a to napríklad na fungovanie Európskej únie, migráciu, médiá či zahraničnú politiku. Takéto rozdiely však podľa neho nie sú dôvodom na spochybňovanie demokracie a právneho štátu na Slovensku.

EP by sa mal venovať problémom Európy, tvrdí minister Minister zároveň vyhlásil, že Európsky parlament by sa namiesto podobných uznesení mal sústrediť na riešenie konkrétnych problémov občanov Európskej únie.