Radary spájané s Ruskom preverí aj prokuratúra. Žilinka dal preskúmať ich nákup
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Kauza sporných radarov na slovenských cestách má ďalší posun. Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil komplexne preveriť okolnosti ich obstarávania z trestnoprávneho hľadiska. Ministerstvo vnútra zároveň požiadalo Národný bezpečnostný úrad o posúdenie zariadení, ktorých pôvod sa podľa dostupnej dokumentácie nepodarilo jednoznačne overiť. Dodávateľ už dva testované kusy demontuje a ukončuje ich testovanie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal preveriť okolnosti nákupu radarových zariadení Ministerstvom vnútra SR. Do prípadu tak po Národnom bezpečnostnom úrade vstupuje aj prokuratúra.
„Krajskému prokurátorovi v Bratislave som uložil prijať opatrenia na komplexné preverenie všetkých okolností súvisiacich s obstarávaním radarových kamier Ministerstvom vnútra SR, významných z trestnoprávneho hľadiska,“ uviedol Žilinka na sociálnej sieti.
Neznamená to však automaticky, že pri obstarávaní došlo k trestnému činu. Prokuratúra má preveriť okolnosti nákupu a posúdiť ich z pohľadu trestného práva. Téme sa venuje reportér Lukáš Dzivý. Viac informácií prinesieme aj v našom vysielaní.
Dva radary už demontujú
Ministerstvo vnútra už vyzvalo dodávateľa na bezodkladné odstránenie dvoch radarových zariadení, ktoré boli na slovenských cestách v testovacej prevádzke. Dôvodom sú pochybnosti o ich pôvode. Dokumentácia, ktorú má rezort k dispozícii, podľa ministerstva neumožňuje jednoznačne overiť pôvod zariadení a ich rozhodujúcich komponentov v rozsahu potrebnom na vyhodnotenie bezpečnostných rizík.
Hovorca ministerstva Matej Neumann zdôraznil, že pri zavádzaní technológií musí byť okrem bezpečnosti cestnej premávky zabezpečená aj ochrana osobných údajov a jednoznačne preukázaný pôvod zariadení. „Do ukončenia tohto posúdenia nebude ministerstvo prejudikovať jeho výsledky a ani robiť definitívne závery o bezpečnosti zariadení,“ uviedol Neumann.
Bezpečnostné aspekty teraz posudzuje NBÚ. Dodávateľ má zároveň pôvodné zariadenia nahradiť takými, ktoré spĺňajú zákonné, technické a bezpečnostné požiadavky Slovenska a Európskej únie.
Spoločnosť Soitron potvrdila, že dvojicu zariadení už demontuje. Zároveň uviedla, že na základe zistení ministerstva, medializovaných informácií a vlastného preverovania má „vážne podozrenia, že skutočný pôvod zariadení nezodpovedá pôvodu, ktorý deklaroval ich dovozca“.
„Na základe žiadosti Ministerstva vnútra k dnešnému dňu demontujeme nainštalované dva kusy technických zariadení. Spoločnosť zároveň ukončuje akékoľvek testovanie sporných zariadení a v súčinnosti s ministerstvom zabezpečí náhradné zariadenia, ktoré spĺňajú bezpečnostné štandardy Slovenskej republiky a Európskej únie,“ uviedla spoločnosť.
Dodávateľ zároveň ubezpečuje, že podľa jeho zistení nedošlo k narušeniu bezpečnosti údajov ani integrity verejných priestorov.
PS žiada stopnutie celého projektu a bezpečnostný audit
Progresívne Slovensko tvrdí, že demontáž dvojice sporných zariadení považuje iba za prvý krok a žiada, aby ministerstvo vnútra zastavilo celý projekt až do vyšetrenia okolností prípadu. Líder zmeny PS pre spravodajské služby Peter Bátor zároveň vyzval na bezpečnostný audit celého systému a preverenie subjektov zapojených do projektu. „Naše zistenia sú veľmi vážne. Z vyjadrení rezortu vnútra totiž vyplýva, že ministerstvo dovolilo nainštalovať ruské kamery a sledovať obyvateľov Slovenska bez toho, aby zistilo ich pôvod a či ich nákup nesprevádzali podozrivé transakcie. Máme podozrenie, že takto vystavili obyvateľov bezpečnostnej hrozbe,“ uviedol Bátor.
Podľa neho nestačí preveriť iba samotné zariadenia. „Je zarážajúce, že dodávateľská firma s takými skúsenosťami obstará ruské kamery, zapojí ich do budúceho kriticky citlivého systému a nepovažuje to za problém. Potom je ťažké veriť celému projektu. Aj preto je potrebný bezpečnostný audit celého systému. Ďalej, človek, ktorý stojí za dovozom týchto kamier, má dokázateľnú spoluprácu s Ruskom. Teda štátom, ktorý nás označuje za nepriateľský štát. Vyzývam NBÚ, aby preveril ochranu utajovaných skutočností a prehodnotil bezpečnostnú previerku nielen tejto osoby, ale každého subjektu v celom reťazci firiem a osôb v rámci tohto projektu,“ povedal Bátor.
PS zároveň avizuje, že sa chce okolnosťami obstarávania ďalej zaoberať. Bátor vyhlásil, že prípad podľa neho vykazuje závažné podozrenia. „Od obstarávania, cez zahmlievanie pôvodu, až po to, že vykazuje znaky operácie ruských tajných služieb. Inak sa nedá nazvať prehnanie kamier cez spleť viacerých firiem. V PS to len tak nenecháme, keď dostaneme možnosť, budeme iniciovať rozsiahle vyšetrovanie takýchto projektov a možnej spolupráce s Ruskom pri narušovaní slovenskej kritickej infraštruktúry,“ dodal. Líder zmeny PS pre oblasť vnútra Jaroslav Spišiak tvrdí, že upozorňovaním na prípad sa podarilo zabrániť ďalšej inštalácii sporných zariadení.
„Rezort vnútra potom musel priznať svoj omyl a celý systém stiahnuť. Je úplne očividné, že Šutajovi Eštokovi na bezpečnosti na Slovensku nezáleží, lebo kamery nenechal preveriť. Alebo vedel, čo sú zač, a napriek tomu chcel, aby sa stali súčasťou našich systémov. A to by bolo ešte horšie,“ uzavrel Spišiak.
Najskôr ruský pôvod odmietali, neskôr prišli pochybnosti
Na možné väzby zariadení na ruského výrobcu upozornilo ešte vo štvrtok opozičné Progresívne Slovensko. Hnutie tvrdilo, že ministerstvo pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby.
Ministerstvo vnútra to spočiatku odmietalo. Ešte 5. augusta uvádzalo, že predmetné zariadenia nie sú výrobkom ruského výrobcu. Neskôr však stanovisko zmenilo a od dodávateľa si vyžiadalo dokumentáciu, ktorá má pôvod technológie hodnoverne preukázať. Následne konštatovalo, že doterajšie podklady na jednoznačné overenie pôvodu nestačia.
Pochybnosti vyvolala aj podobnosť testovaných zariadení s radarom Cordon od spoločnosti sídliacej v Petrohrade. Upozorňovalo sa nielen na podobnosť samotných zariadení, ale aj na zhodné prvky v ich softvéri. Ministerstvo napokon rozhodlo, že oba testované kusy musia byť odstránené.
Pokuty z nich neudeľovali
Rezort zdôrazňuje, že zariadenia boli iba v testovacom režime. Údaje z nich sa podľa ministerstva nepoužívali na evidenciu ani vyhodnocovanie dopravných priestupkov a testovacie záznamy sa na účely sankčného konania nepárovali s registrami ministerstva.
Na základe údajov z dvojice radarov preto podľa rezortu nebola uložená žiadna pokuta a nebol preukázaný ani únik údajov. Ich demontáž tak podľa ministerstva nemá vplyv na priestupkové konania.