Šutaj Eštok o kamerách na cestách: Boli sme oklamaní. NBÚ potvrdil ruské komponenty
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ministerstvo vnútra končí spoluprácu so spoločnosťou Soitron na projekte cestných kamier. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) na stredajšej (12.8.) tlačovej konferencii oznámil, že analýza Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) potvrdila prítomnosť komponentov z Ruskej federácie v dvoch testovaných zariadeniach a možné bezpečnostné riziko. Dodávateľ pritom podľa ministra deklaroval, že zariadenia sú bezpečné a neobsahujú komponenty z krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. „Boli sme oklamaní,“ vyhlásil Šutaj Eštok. Rezort chce ďalší postup riešiť právnou cestou.
Šutaj Eštok zároveň uviedol, že na ministerstve vnútra bude vyvodená osobná zodpovednosť za kauzu nákupu dopravných radarových kamier, ktoré obsahujú ruské komponenty.
Dve kamery mali slúžiť iba na testovanie
Infraštruktúru pre ministerstvo budovala spoločnosť Soitron, ktorú Šutaj Eštok označil za dlhoročného dodávateľa rezortu. Podľa ministra dovtedy počas spolupráce nevznikli neštandardné problémy.
Pred ďalším pokračovaním projektu bolo potrebné overiť funkčnosť vybudovaného systému. Na tento účel boli použité dve kamery, ktoré zabezpečil Soitron prostredníctvom svojich subdodávateľov. Minister opakovane zdôraznil, že tieto zariadenia neboli určené na ostrú prevádzku. Soitron mal zároveň rezortu deklarovať, že sú bezpečné a nepredstavujú bezpečnostné riziko.
Spoločnosť podľa Šutaja Eštoka médiám predložila aj vyhlásenie svojho subdodávateľa ITS, podľa ktorého zariadenia neobsahujú komponenty pochádzajúce z krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie podľa právnych predpisov Európskej únie. Zariadenie zároveň disponovalo potrebným certifikátom, a preto sa začalo jeho testovanie.
NBÚ našiel komponenty z Ruska
Situácia sa zmenila po tom, ako sa objavili pochybnosti, že napriek deklaráciám dodávateľa môžu dve testovacie kamery obsahovať komponenty pochádzajúce z Ruskej federácie a predstavovať bezpečnostné riziko.
Ministerstvo preto požiadalo o preverenie Národný bezpečnostný úrad. Šutaj Eštok v stredu oznámil, že rezort už dostal výsledky analýzy. Samotný materiál sa podľa neho nachádza v osobitnom režime. „Analýza NBÚ potvrdila, že v kamerách sa okrem iných nachádzajú aj komponenty z Ruskej federácie a môžu predstavovať bezpečnostné riziko,“ oznámil minister.
Zdôraznil pritom, že s použitím týchto konkrétnych zariadení v ostrej prevádzke sa podľa neho nikdy nepočítalo.
Ministerstvo končí spoluprácu so Soitronom
Výsledok preverovania NBÚ má teraz aj ďalší dôsledok. Ministerstvo vnútra podľa Šutaja Eštoka nebude v tomto projekte pokračovať v spolupráci so spoločnosťou Soitron. „Ministerstvo vnútra nebude spolupracovať so spoločnosťou Soitron. V tomto projekte nebudeme pokračovať v spolupráci. Budeme to riešiť právnou cestou tak, aby sme neohrozili peniaze z plánu obnovy,“ vyhlásil minister.
Rozhodnutie podľa neho prichádza napriek tomu, že ministerstvo so spoločnosťou spolupracovalo dlhé roky. „Ak vám firma poskytne nepravdivé a zavádzajúce informácie, je to obrovská strata dôvery,“ povedal Šutaj Eštok.
PS: Minister nehovorí pravdu
Progresívne Slovensko odmieta vysvetlenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a tvrdí, že sa snaží preniesť zodpovednosť za sporné cestné kamery na dodávateľa. Peter Bátor z PS zároveň spochybnil ministrovu interpretáciu výsledkov preverovania a tvrdí, že nešlo iba o zariadenia obsahujúce niektoré ruské komponenty, ale o kamery ruského pôvodu. „Celá tlačová konferencia sa nesie v duchu: ja za to nemôžem. Nie je to pravda,“ vyhlásil Bátor.
Podľa neho je za technológie používané v infraštruktúre rezortu v konečnom dôsledku zodpovedný minister vnútra a nemôže sa odvolávať iba na informácie, ktoré dostal od dodávateľskej spoločnosti. Bátor sa ohradil aj voči tomu, ako Šutaj Eštok hovoril o certifikácii zariadení. Podľa predstaviteľa PS nebolo úlohou Slovenského metrologického ústavu preverovať ich pôvod, ale overiť metrologické parametre a to, či môžu byť používané na Slovensku. PS zároveň tvrdí, že minister zavádza, keď hovorí o ruských komponentoch v kamerách. „Tie kamery sú ruské, nie niektoré komponenty. Sú prebalené, ani nie, len majú iný názov, aby nevyzerali, že sú ruské. Minister klame. Má informáciu, že kamery sú ruské,“ vyhlásil Bátor.
Ide o tvrdenie predstaviteľa PS; minister naopak na tlačovej konferencii uviedol, že analýza NBÚ potvrdila prítomnosť komponentov z Ruskej federácie. Bátor spochybnil aj tvrdenie rezortu, že dvojica zariadení fungovala iba v testovacej prevádzke. Argumentuje tým, že kamery boli namontované na slovenských cestách a zaznamenávali vozidlá a ich evidenčné čísla. „Tie kamery bežali naostro. Zaznamenávali občanov Slovenska. To nebola len testovacia prevádzka,“ povedal. Ministerstvo pritom už skôr uviedlo, že zariadenia síce vytvárali testovacie záznamy, tie však neboli na účely sankčného konania párované s registrami rezortu a neboli použité na uloženie pokút. Predstaviteľ PS zároveň vyzval Šutaja Eštoka, aby zverejnil všetky informácie, ktoré má ministerstvo v súvislosti s prípadom k dispozícii. „Postavte sa na tlačovú konferenciu a zverejnite všetky informácie, ktoré máte k dispozícii. Lebo ich zverejníme my. Toto je škandál,“ povedal Bátor. Podľa neho by prípad mal mať aj trestnoprávnu dohru. Ak minister neodstúpi, premiér by ho podľa Bátora mal odvolať. „Toto musí mať trestnoprávnu dohru na všetkých, ktorí sú zodpovední za to, že kamery na Slovensko prišli,“ dodal.
SMÚ sa ohradil voči ministrovi: Pôvod ani kybernetickú bezpečnosť nepreverujeme
Na vyjadrenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka reagoval aj Slovenský metrologický ústav (SMÚ), ktorý sa ohradil voči spôsobu, akým rezort interpretuje význam certifikátu vydaného pre cestný rýchlomer. Minister totiž uviedol, že rezort sa na certifikát SMÚ spoliehal, pričom úloha ústavu v celom procese ho podľa jeho slov „zaráža“. SMÚ však zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je preverovať pôvod zariadenia, jeho jednotlivých komponentov, dodávateľský reťazec ani kybernetickú bezpečnosť. Certifikát preto podľa ústavu nemožno chápať ako všeobecnú záruku bezpečnosti či vhodnosti zariadenia na konkrétne použitie.
„Tvrdenie, podľa ktorého predmetný certifikát k cestnému rýchlomeru predstavuje všeobecnú záruku ‚spoľahlivosti a pripravenosti‘ zariadenia, nezodpovedá účelu ani právnemu významu schválenia typu určeného meradla,“ uviedol SMÚ. Ústav vysvetlil, že pri schvaľovaní typu posudzuje predovšetkým technické a metrologické charakteristiky a konštrukčné vyhotovenie meradla. Otázky kybernetickej bezpečnosti či pôvodu komponentov podľa neho do jeho zákonných kompetencií nepatria. „Ústav nie je orgánom, ktorý v rámci schvaľovania typu komplexne preveruje kybernetickú bezpečnosť zariadenia, jeho dodávateľský reťazec, pôvod jednotlivých komponentov alebo celkovú vhodnosť zariadenia na konkrétny spôsob jeho používania,“ zdôraznil.
SMÚ preto odmieta, aby bola naň spätne prenášaná zodpovednosť za preverovanie okolností, ktoré mu zákon neukladá. „Považujeme za neprijateľné, aby sa prostredníctvom verejných vyjadrení poukazovalo negatívnym spôsobom na ústav len preto, že si splnil svoju zákonnú povinnosť a v zákonom ustanovenom rozsahu vykonal schválenie typu určeného meradla,“ uviedol ústav. Podľa SMÚ sa schválením typu potvrdzuje, že zariadenie spĺňa stanovené požiadavky z hľadiska svojich technických a metrologických vlastností a konštrukcie. Neznamená to však preverenie toho, odkiaľ zariadenie alebo jeho komponenty pochádzajú ani či môžu predstavovať bezpečnostné riziko.
Najskôr ruský pôvod odmietali
Aktuálne rozhodnutie prichádza po niekoľkodňovom vývoji stanovísk ministerstva. Rezort ešte 5. augusta odmietal tvrdenia, že by išlo o zariadenia ruského výrobcu. Neskôr už oznámil, že od dodávateľa požaduje hodnoverné preukázanie ich pôvodu a o bezpečnostné posúdenie požiadal NBÚ.
Pochybnosti vyvolala aj podobnosť testovaných zariadení s radarom Cordon od spoločnosti sídliacej v Petrohrade. Na Slovensku boli nainštalované dva testovacie kusy. Výkonný riaditeľ dodávateľskej spoločnosti Ondrej Smolár však pre TV JOJ uviedol, že firma bola vzniknutou situáciou prekvapená. Zdôrazňoval pritom, že zariadenia sú iba testovacie a do ostrej prevádzky nemajú ísť. „Oni sú v izolovanom systéme pripojenom do systému štátnej správy v testovacom prostredí. Jednoznačne,“ povedal Smolár.
Diskusia okolo nových radarov sa začala po tom, čo PS upozornilo na podozrenie, že technológia môže pochádzať od ruskej spoločnosti Semicon. Predstavitelia PS zároveň oznámili, že iniciujú zvolanie Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Naň chcú predvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vysvetlil okolnosti obstarania a prevádzky systému. Líder zmeny PS pre spravodajské služby Peter Bátor uviedol, že hnutie podnikne právne kroky týkajúce sa obstarania systému a obráti sa aj na ďalšie štátne inštitúcie so žiadosťami o informácie.