Deti narodené v roku 2025 čaká iná budúcnosť. Európa už nebude taká, ako ju poznáme

Na rastúce nebezpečenstvo upozornila štúdia ôsmich vedcov, ktorú koncom septembra zverejnil odborný časopis Environmental Research Letters. O jej záveroch informoval portál iDNES.cz.

Výskumníci skúmali, koľko dní počas života budú jednotlivé generácie vystavené podmienkam, ktoré výrazne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku a šírenia požiarov. Ide o kombináciu vysokých teplôt, nízkej vlhkosti vzduchu, silného vetra a dlhotrvajúceho sucha. Tieto faktory vysušujú vegetáciu a vytvárajú prostredie, v ktorom sa požiare môžu ľahšie šíriť.

Podľa autorov bude dnešná najmladšia generácia čeliť podstatne väčšiemu počtu takýchto dní než ľudia narodení v polovici minulého storočia. Vedci pritom vypočítali, že až 86 percent nárastu celoživotného vystavenia rizikovým podmienkam súvisí so zmenou klímy. Predlžovanie priemernej dĺžky života má na výsledky iba malý vplyv.

Prečítajte si tiež

Pre lesné požiare explodujú zabudnuté bomby a míny zo svetových vojen

V niektorých krajinách pôjde o viac ako šesť rokov života

Výskum vychádza zo scenára, podľa ktorého sa priemerná globálna teplota do roku 2100 zvýši o 2,6 stupňa Celzia. Najvýraznejšie dôsledky sa očakávajú v oblasti Stredozemného mora, kde už dnes rozsiahle lesné požiare spôsobujú značné škody.

Napríklad v Chorvátsku by ľudia narodení v roku 2025 mohli počas svojho života zažiť až 2,5-násobne viac dní s vysokým rizikom požiarov než generácia narodená v roku 1950. V súčte by tak strávili viac ako päť rokov života v podmienkach priaznivých pre vznik a šírenie požiarov.

Ešte výraznejší nárast vedci predpokladajú v Portugalsku. Kým v období rokov 1950 až 1970 tam pripadalo na jeden rok priemerne 14 rizikových dní, do začiatku budúceho storočia by ich mohlo byť až 32. Deti narodené v Portugalsku v roku 2025 by tak počas života mohli zažiť približne šesť a pol roka takýchto podmienok.

Tieto údaje však neznamenajú, že počas celého uvedeného obdobia budú horieť lesy. Ide o dni, keď kombinácia meteorologických faktorov vytvára zvýšené riziko vzniku a šírenia požiarov.

Každý ďalší stupeň oteplenia znamená stovky rizikových dní

Vedci zároveň upozorňujú, že rozsah budúcich rizík priamo závisí od toho, o koľko sa planéta oteplí. Pri každom zvýšení priemernej globálnej teploty o jeden stupeň Celzia by sa celoživotné vystavenie nebezpečným podmienkam v Chorvátsku zvýšilo približne o 410 dní. V Portugalsku by išlo o ďalších 272 dní a v Česku približne o 270 dní.

Výskumníci preto zdôrazňujú význam obmedzovania využívania fosílnych palív. Podľa ich výpočtov by rýchle znižovanie emisií mohlo v Európe skrátiť celoživotné vystavenie rizikovým podmienkam v priemere o 1,3 roka. V najviac ohrozených oblastiach južnej Európy by tento rozdiel mohol presiahnuť dva roky.

Prečítajte si tiež

Súčasná vlna horúčav v západnej Európe je najintenzívnejšia v histórii meraní, ukazuje štúdia

Európa už teraz čelí rozsiahlym požiarom

Závery štúdie prichádzajú v čase, keď európske krajiny zápasia s následkami rozsiahlych lesných požiarov. Podľa údajov Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS) zhorelo od začiatku roka 2026 do konca septembra na európskom kontinente viac ako 686-tisíc hektárov pôdy. Rozsah požiarov v Európskej únii tak takmer dvojnásobne prekročil priemer za posledných 20 rokov. Napriek tomu zatiaľ neprekonal rekordný rok 2025, keď v krajinách EÚ zhorelo viac ako 1,07 milióna hektárov.

Medzi výrazne zasiahnuté krajiny tento rok patrilo Španielsko, kde do 18. augusta požiare postihli takmer 297-tisíc hektárov. V Portugalsku do konca augusta zhorelo viac ako 67-tisíc hektárov. Rozsiahle požiare zasiahli aj Francúzsko, Grécko a ďalšie európske krajiny.

Najväčšiu záťaž ponesú tí, ktorí ku klimatickej zmene prispeli najmenej

Autori výskumu upozorňujú aj na generačnú nerovnosť. Deti narodené v súčasnosti sa na doterajších emisiách skleníkových plynov podieľali minimálne, no práve ony budú počas svojho života znášať čoraz výraznejšie dôsledky otepľovania. Budú musieť čeliť nielen väčšiemu riziku extrémnych podmienok, ale aj náročným opatreniam potrebným na znižovanie emisií a prispôsobovanie sa meniacej sa klíme.

Vedci však zdôrazňujú, že budúci vývoj nie je nemenný. Rozsah rizík bude závisieť aj od toho, ako rýchlo sa podarí obmedziť emisie skleníkových plynov. Práve rozhodnutia prijímané v nasledujúcich rokoch tak môžu ovplyvniť, koľko nebezpečných dní zažijú dnešné deti počas svojho života.